Genetická erózia alebo ako miznú staré odrody

 

Už od počiatku moderného poľnohospodárstva vyberal človek pri pestovaní cieľavedome zdravšie a mohutnejšie rastliny pre následnú reprodukciu. Napriek tomu, že v dávnej histórií naši predkovia ešte nepoznali základy šľachtenia a dedičnosti, už vtedy vďaka pozitívnemu, či negatívnemu výberu vznikali tzv. krajové odrody.  Neskôr v 19. Storočí začali vznikať profesionálne firmy a pestovatelia, ktorí z týchto krajových odrôd vyšľachtili tzv. tradičné odrody. Tie sa spolu s krajovými odrodami používali  až do polovice dvadsiateho storočia, kedy boli bracelet replica cartier kvôli kolektivizácií poľnohospodárstva nahradené modernými odrodami, vhodnými pre veľkovýrobu. V nasledujúcom článku sa obzrieme za tým, čo sa stalo s pôvodnými odrodami, a prečo je ich potrebné zachovávať aj v dnešnej modernej dobe.

Krajové a pôvodné odrody sú v prvom rade kultúrne dedičstvo nášho národa. Tieto odrody boli pestované po celé generácie, prispôsobené na slovenské podmienky alebo replica cartier dokonca prispôsobené podmienkam konkrétneho regiónu. Názov regiónu je veľmi často obsiahnutý aj v samotnom názve odrody. Pre príklad, krajové odrody papriky poznáme ako Nitrianska krajová, Považská krajová alebo Žitavská krajová.  Príkladov je mnoho. Tieto odrody sa vyznačujú tým, že nie sú vyrovnané a dávajú väčšinou nižšie úrody ako ich moderní príbuzní. Možno niekoho napadne otázka: prečo by sme sa mali brániť modernizácií poľnohospodárstva a zachovávať staré odrody, keď už sú na trhu novšie, lepšie a modernejšie? Odpoveď sa dočítate v nasledujúcich odstavcoch.

Všetky pôvodné odrody boli vyšľachtené pred priemyselnou revolúciou v poľnohospodárstve a to je ich najväčšia výhoda. Krajové odrody totiž museli dať svojím pestovateľom úrodu, aj bez umelých hnojív či umelej ochrany pesticídmi. Ak sa im to nepodarilo, boli výberom odstránené a zanikli. Tie odrody, ktoré sa zachovali preukazne poskytovali svojím pestovateľom plody, aj bez použitia chemických prostriedkov. Práve toto je to najdôležitejšie čo nám predkovia zachovali. Ani v tom najmodernejšom genetickom laboratóriu sa totiž ešte žiadnemu vedcovi nepodarilo vytvoriť nový gén. Preto nám ostáva možnosť iba ochraňovať tie, čo už sú vytvorené prírodou za prispenia človeka. Krajové a staré odrody predstavujú doslova pokladnicu, v ktorej gény rezistencie proti dnešným chorobám čakajú na svoje objavenie.

Ďalšie využitie nadväzuje na to prvé. Ak zasadíme 80 rokov starú odrodu do záhonu kde sa nepoužívajú chemické pesticídy a priemyselné hnojivá, bude sa táto odroda cítiť ako vo svojom pôvodnom prostredí niekde na starom gazdovstve v roku 1937. Ak budeme vedľa nej pestovať bez použitia chémie moderný hybrid, ten naopak bude cítiť, že sa nenachádza vo svojich prirodzených podmienkach, kde je pred nepriaznivými činiteľmi chránený z každej strany pesticídmi a môžeme predpokladať, že dá menšiu úrodu ako jeho o 80 rokov starší predok. Inak povedané: pôvodné odrody nachádzajú využitie v permakultúre a v ekologických systémoch pestovania.

Bohužiaľ mnohé staré a pôvodné odrody sú nenávratne stratené! Ide hlavne o odrody zeleniny, ktoré si uchovávajú svoju klíčivosť iba niekoľko rokov. Kvôli krátkej dobe klíčivosti potrebujú v niekoľkoročných sledoch cartier bracelets pravidelné presievanie. Tým, že sa tieto odrody prestali pestovať sa stratili už navždy. Šťastie mali tie odrody, ktoré si všimli botanici a šľachtitelia ich doby a dostali sa do niektorej z génovej banky sveta. V týchto génových bankách sa o semienka starajú tak aby nestratili klíčivosť. Osivo sa uchováva pri veľmi nízkych teplotách, naviac sa pravidelne presieva aby sa zachovalo pre budúce generácie.

Najviac zachránených slovenských pôvodných odrôd je v Slovenskej génovej banke v Piešťanoch, následne v génovej banke v Prahe. Prekvapujúcim faktom je, že naše staré pôvodné odrody z prvej polovice 20 storočia môžeme nájsť v génových bankách po celom svete. Najviac československých odrôd je uložených v génovej banke v Rusku, výbornou zbierkou sa môže pochváliť aj génová banka v Amerike či vo Veľkej Británii.

Bežný je prípad, keď na Slovensku považujeme konkrétnu odrodu za vyhynutú, avšak znenazdajky sa objaví v génovej banke na druhom konci sveta. Sem tam nastane aj situácia, kedy sa odrodu, ktorá sa považuje za vyhynutú podarí objaviť niekde na kopaniciach u starej babky, ktorá danú odrodu dostala od svojej matky a celý život ju presieva a pestuje. Takýchto pokladov by sa na Slovensku určite našlo mnoho, problémom je, že pri nezáujme mladých o pestovanie zeleniny si tieto babky zoberú svoje odrody častokrát do hrobu. O niečo lepšia situácia je pri starých odrodách ovocnín. Prirodzene je to spôsobené tým, že ovocniny prečkajú nejeden rok ba aj politický režim v kľude na svojom mieste. Tieto stromy prečkali až do dnešných dní, kedy zažívajú zaslúženú renesanciu. Ich chutné plody a nenáročná údržba z nich tvoria opätovne zaujímavý artikel.

Celosvetová génová banka je umiestnená v Nórsku ďaleko za polárnym kruhom. Svalbard Global Seed Vault uchováva semienka z celého sveta priamo v ľadovci pri extrémne nízkych teplotách.

Od zániku výskumného ústavu zeleniny v Nových Zámkoch nemá Slovensko žiadny štátny ústav, kde by sa venovali šľachteniu zeleniny! To znamená, že slovenskí pestovatelia sú plno v područí zahraničných komerčných šľachtiteľských organizácií. Nedá sa predpokladať, že by sa situácia v krátkej budúcnosti zmenila. O vzniku nových krajových odrôd nemôže byt v dnešnej dobe taktiež ani reč. Ostáva nám preto iba uchovávať tie odrody, ktoré sme zdedili od svojich predkov. V čase čoraz väčšej globalizácie je realistické predpokladať stále viac zahraničných odrôd na našom trhu a stratu sebestačnosti v genetických zdrojoch. Je pravdepodobné, že tlaku nových moderných hybridov neodolá ani tých posledných niekoľko slovenských odrôd v ponuke predajcov osív. Preto je potrebné pestovať a zachovať dedičstvo našich predkov aj v záhradách po celom Slovensku.

Ak ste dostali chuť pestovať pôvodné slovenské odrody a zachovávať tak dedičstvo našich predkov, tak máte šľachetný nápad. Spoločnosť PF Majer oslovila viaceré génové banky po svete so žiadosťou o osivo slovenských odrôd. Po zdĺhavej byrokracií takmer všetky génové banky zaslali vzorky vybraných odrôd a v tomto roku budú všetky na našej farme zasiate s jediným cieľom: vyprodukovať dostatočné množstvo osiva. Ak máte trpezlivosť počkať jeden rok tak Vám PFMajer pošle vzorky semien na budúci rok ochotne a zdarma. Ak sa Vám čakať nechce, môžete sa obrátiť na spoločnosť Gengel, ktorá uchováva viacero vzácnych odrôd. Ďalšia možno najzaujímavejšia možnosť je obrátiť sa na starých ľudí vo Vašom okolí a opýtať sa ich či neprechovávajú nejakú starú odrodu vhodnú pre konkrétne podmienky so špecifickým názvom. Takto získaná odroda môže mať naozaj veľkú cenu a môžete ju zachrániť pred osudom, ktorý postihol mnoho našich pôvodných odrôd.

Permakultúrna farma majer bude v roku 2017 zachraňovať a presievať tieto staré pôvodné odrody.

  • Paprika ročná (Nitrianska krajová)
  • Paprika ročná (Považská)
  • Šalát siaty (Orávka)
  • Hrach siaty (Senátor)
  • Hrach siaty (Zázrak z kelvedonu)
  • Hrach siaty (Heinrichuv rany)
  • Hrach siaty (Slovenská Viktória 75)
  • Šošovica jedlá (Slovenská zemplínska)
  • Uhorka siata (Landovského)
  • Cibuľa kuchynská (Kvetoslavovská 1963)
  • Pohánka jedlá (Vychodoslovenská krajová)
  • Pohánka jedlá (Spačínska)
  • Rajčiak jedlý (Chvatikovo ušlechtile)
  • Rajčiak jedlý (Čerešňové červené)
  • Rajčiak jedlý (Kráľ rajských jablíček)
  • Rajčiak jedlý (Harlekin)
  • Ovos siaty (Zvolen)
  • Ovos siaty (Detvan)
  • Paprika ročná (Rubínová)
  • Mak siaty (Tatranský)
  • Mak siaty (Ruzbárksy)
  • Uhorka siata (Unikát)

Zdroje obrázkov:

http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/09/23/442858657/syrian-civil-war-prompts-first-withdrawal-from-doomsday-seed-vault-in-the-arctic

Marián
Po strednej a vysokej poľnohospodárskej škole som sa zamestnal ako agronóm v poľnohospodárskej spoločnosti na strednom Slovensku s výmerou cez 4000 ha, kde som zotrval niekoľko rokov. Počas týchto rokov som mohol naplno sledovať nefunkčnosť a zaostalosť klasického spôsobu pestovania na ornej pôde. Po pochopení systému bolo moje ďalšie smerovanie nezlučiteľné s klasickým systémom pestovania. Následne som založil Permakultúrnu farmu Majer, kde môžem slobodne uplatňovať udržateľné techniky pestovania, bez nutnosti použitia pesticídov či priemyselných hnojív.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *