Kostihoj lekársky

Samotný názov odvodený z gréckeho slova Symphytos (zrastený) predurčuje jeho liečebné účinky. Kostihoj je najlepšou zo všetkých rastlín, na liečenie ochorení kostí, pričom jej prvoradé použitie je vonkajšie.1 Je unikát medzi liečivými rastlinami. Vo svojich pletivách obsahuje viacej proteínov než akákoľvek iná divo rastúca rastlina. Vďaka tomu sa v mnohých krajinách pestuje. Na Slovensku máme šťastie, že táto rastlina rastie takmer na celom našom území.

Kostihoj lekársky – Symphytum officinale (19.5.2016 Nová Dedina)

História

Kostihoj patrí k najstarším liečivým rastlinám vôbec. Dioscorides antický botanik, fyzik zdokumentoval, že kostihoj používala už armáda Alexandra veľkého k liečeniu poranení utŕžených v boji. Počas stredoveku bolo regeneračné pôsobenie kostihoja všeobecne známe a nechýbal v sortimente žiadneho bylinkára. Mnísi ho pre svoj mocný účinok pestovali v opátstvach naprieč celou Európou.

Obsahové látky

Najúčinnejšia látka v tejto rastline sa nazýva Alantoín. Kostihoj okrem toho obsahuje 0,5-1,5 % alkaloidov, organické polyfenoly a aminokyseliny (asparagín). Vo vňati sa nachádza väčšie množstvo slizu a okolo 8-9 % trieslovín. Okrem toho obsahuje aj cholín, glykozidické látky, živicu, menšie množstvo silice a iné substancie.2

Účinnosť

Ako som uviedol hore, droga koreňa obsahuje mimoriadne cennú látku s názvom Alantoín,  práve táto zlúčenina je zodpovedná za názov Kosti/hoj, mimoriadne totiž podporuje hojivé procesy v živočíšnych bunkách.2 Zvonka vynikajúco pomáha pri zlomeninách a vyvrtnutiach, zápaloch kostí, väziva a žíl, krvných podliatinách a zrazeninách, natrhnutom svale, skrátka pri všetkých bolestiach kostí, svalov, kĺbov a ich puzdier.1 Ako kloktadlo sa ordinuje pri ťažko sa hojacich zápalových ochoreniach v ústnej dutine, čo sa využíva aj v pediatrickej praxi.2 Vnútorne má kostihoj celkom odlišné uplatnenie. Čaj z koreňa v bežnom dávkovaní, samostatný alebo lepšie vo vhodnej zmesi, je výborný na vredy žalúdka a dvanástorníka. 1

Koreň kostihoja – mimoriadne cenná surovina

Použitie

Mladé listy kostihoja sú výbornou prísadou do šalátov. Staršie listy sú pre ich drsné ochlpenie nevhodné na priamu konzumáciu. Dusené a ochutené cesnakom sa však stávajú dobrou zeleninou.3  Nastrúhaný čerstvý koreň sa prikladá vo forme obkladu na rany, popáleniny, popraskanú kožu, vredy a pod.4

Dve polievkové lyžice nadrobno porezanej drogy z kostihoja lekárskeho zalejeme 400 ml vriacej vody. Necháme vylúhovať 8 hodín a získaný výťažok precedíme. Tú istú drogu znovu zalejeme 200 ml vriacej vody. Varíme 3 minúty a po vychladnutí precedíme. Obidva výťažky zmiešame, aby sme získali dávku na jeden deň, ktorá sa používa každé 2 hodiny.5

Z kostihoja je tiež možné vyrobiť tinktúru, ktorá podľa Trebenovej6 v sebe skrýva obdivuhodnú silu proti reumatizmu a kĺbovým opuchom. Návod na výrobu tinktúry ponúka nasledovný: Korene kostihoja sa umyjú, očistia kefkou, nadrobno pokrájajú a voľne sa naložia do fľaše až po hrdlo, zalejú sa ražnou pálenkou alebo ovocným liehom a postavia sa na slnečné miesto alebo do tepla. Následne sa táto tinktúra obkladmi nanáša na vonkajšie poranenia všetkého druhu. Možné je tiež pridať 200 g listov do sedacieho kúpeľa.

Toxicita

Droga síce obsahuje do určitej miery nebezpečné látky, ale iba vo veľmi malom množstve. Nedá sa ale odporučiť dlhodobé užívanie alebo podávanie veľkých dávok. Bežne hraničné netoxické dávky sú. 3 čajové lyžičky strúhaného koreňa denne. 3 šálky po 150 ml nálevu denne. Doba liečby môže trvať nepretržite maximálne 3 týždne.7

Dostuponosť: Marec – November

.

Použitá literatúra:

  1. DUGASOVÁ, Aurélia – DUGAS, Dionýz. 2002. Babkine bylinky. vyd. Praha: Ottovo Nakladatelství. 216 s. ISBN 80-7181-756-2.
  2. MIKA, Karol. 1988. 1.vyd. Martin : Osveta, n. p. 426 s. 70-024-68.
  3. DRYER, Eva Maria – DRYER, Wolfgang. 2005. Wild krauter, Beeren und Pilze. vyd. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-G m b H & Co . KG. 173 s. ISBN 978-80-7433-021-6.
  4. ERDELSKÁ, Oľga – ERDELSKY, Karol – KVAČALA, Mojmír. 2008. Atlas liečivých rastlín. 1. vyd. Bratislava :Príroda. 215 s. ISBN 978-80-07-01527-2.
  5. PAMUKOV, Dimiter Petrov – ACHTARDŽIEV, Christo Zachariev. 1988. Prírodná lekáreň. vyd. Bratislava:Príroda. 304 s. 064-113-88.
  6. TREBENOVÁ, Mária. 1992. Zdravie z božej lekárne. 2.vyd. Bratislava: Ikar. 94 s. ISBN 80-7118-061-0.
  7. JANCA, Jiří – Zentrich, Josef A. 1995. Herbár léčivých rostlin 2. Díl. 1. vyd. Praha:Eminent. 286 s. ISBN 80-85876-04-3.